Aj jeho nezabudnuteľne typický široký úsmev, ktorý ho na striebornom
plátne či v televízii dokonale charakterizoval, ho zaradil najmä medzi
hercov obsadzovaných do úloh prevažne komediálneho charakteru.
V utorok 27. februára uplynie od narodenia Antona Mrvečku, umelca so zmyslom pre humor a recesiu, 90 rokov.
Narodil sa 27. februára 1934 v Budatíne, ktorý je už súčasťou Žiliny.
Ako 15-ročný sa dopočul, že sa bude konať konkurz vo Zvolenskom divadle.
Počas cesty vlakom na konkurz sa zoznámil s legendárnym divadelníkom
Andrejom Bagarom, ktorý si talent sympatického a vtipného mladíka
všimol.
Mrvečka zmaturoval na žilinskom gymnáziu a neskôr absolvoval odborný
divadelný kurz na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Umeleckú kariéru
začal ako člen Činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
Režiséri ho obsadzovali do rôznych chlapčenských typologických postáv. V
roku 1950 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v
Bratislave, kde pracoval do roku 1985.
Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1952 v snímke Mladé srdcia.
Hrával prevažne v komických žánroch, napríklad vo filmoch Šťastie príde v
nedeľu (1958) a Skalní v ofsajde (1960).
Veselohra Šťastie príde v nedeľu režiséra Jána Lacka rozpráva príbeh o
troch kamarátoch, ktorí skúšajú šťastie v číselnej lotérii Športka. Vo
sviežej nostalgickej spomienke, ktorá pripomína časy dávno minulé si
Mrvečka zahral najmladšieho z tipujúcich. Rovnakú premisu neskôr Lacko
použil v komediálne vyšperkovanejšom filme Skalní v ofsajde, v ktorom
herec opäť exceloval.
Divákov zaujala aj snímka Havrania cesta (1962) v réžii Martina Hollého
ml., ktorá je drsným príbehom z drsnej krajiny. Jej dej sa odohráva
medzi montérmi vysokonapäťového vedenia. Vo filme si zahrali s Mrvečkom
aj ďalší populárni herci - Július Pántik či Štefan Kvietik.
Herec sa neskôr uplatnil aj vo vážnejších rolách, ako napríklad doktor
Ľvov vo filme Ivanov (1963). Psychologický príbeh rozohráva zdanlivo
nekončiaci večierok v jednom dome, ktorý je i nedobrovoľným väzením,
nielen pre Ivanovu chorú ženu, ale aj pre neho samého.
Diváci sa s Antonom Mrvečkom stretli aj v dráme režiséra Pavla Haspru
Kráľ sa zabáva (1970). Francúzsky prozaik, básnik a dramatik Victor Hugo
hru Kráľ sa zabáva inscenoval v roku 1832. Autor v nej podal ostrú
kritiku dekadentného života dobovej šľachty, prázdnych zábav a
bezcharakterných hier aristokratickej elity.
V roku 1967 stvárnil herec jednu z postáv v televíznej dráme sfilmovanej
na motívy poviedky Krotká od Fjodora Michajloviča Dostojevského v réžii
Stanislava Barabáša. Vo filme zažiarila vtedy 19-ročná slovenská
herečka Magdaléna Vášáryová a herec Ctibor Filčík. Mrvečka stelesnil aj
zaujímavú postavu lekára v dramatickom príbehu o chlapskej cti a odvahe
Očovské pastorále (1973).
Aj v divadle vynikal ako predstaviteľ komických postáv. Mnohí diváci si
ho pamätajú v úlohe zbojníka Bunkoša v Bryll-Gärtnerovej spevohre Na
skle maľované, ktorá mala premiéru v roku 1974.
Ďalej hral v televíznych inscenáciách Ženský zákon (1967),
Buddenbrookovci (1974), Smrť malomeštiaka (1977) a ďalších, aj v
televíznych filmoch napríklad Šestý do party (1961), Geľo Sebechlebský
(1963), Sám vojak v poli (1964) a televíznom seriáli Zaprášené histórie
(1971) na námety poviedok Ema Bohúňa. Herec účinkoval aj v historickom
televíznom seriáli Vivat Beňovský (1975). Zápornú postavu si zahral aj v
seriáli Útek zo zlatej krajiny (1977) na námet Jacka Londona.
Svoj príjemný hlas v dabingu prepožičal mnohým postavám vo filmoch
Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965) či v prvom celovečernom animovanom
filme Walta Disneyho Snehulienka a sedem trpaslíkov v slovenskej verzii v
roku 1970.
Bol ženatý a mal tri dcéry. Charizmatický herec Anton Mrvečka, ktorý
trpel posledné roky života častými migrénami a bral silné utišujúce
lieky, zahynul tragicky 20. apríla 1985 vo veku 51 rokov v Pezinku.
Vypadol z okna nemocnice. Podľa oficiálnej vyšetrovacej správy z neho
skočil. Išlo pritom údajne len o druhé poschodie. Po hercovej smrti sa
ukázalo, že trpel zákernou mozgovou atrofiou.